• Prečo milujeme knihy

    Komentáre vypnuté na Prečo milujeme knihy
    19. júna 2018 /  Nezaradené

    Knihy patria jednoznačne medzi najobľúbenejšie darčeky. Radi ich dostávame, radi nimi obdarúvame svojich priateľov a rodinu. Dokazuje to, že sa stále tešia veľkej obľube. Aj keď sa už objavili skeptici, ktorí s rozvojom nových technológií predpovedali knihám skorý koniec, rastúce predaje kníh dokazujú presný opak.

    Viac než slová

    Knihy sú unikátnym spojením duchovného a materiálneho. Ich obsah – slová, príbehy, básne, ale aj fakty, vedomosti či ilustrácie – majú, samozrejme, nemateriálny charakter. To nám ale podľa všetkého nestačí. Akoby sme v sebe mali vrodenú túžbu sa týchto príbehov či vedomostí dotknúť. Uchopiť ich a zhmotniť, reifikovať. Na čítanie slov by nám predsa stačili aj elektronické čítačky. Nič proti nim, sú naozaj praktické. Lenže, ako vidno, my chceme viac. Čitateľský zážitok nám umocňuje vôňa vytlačenej knihy či pomalé až láskavé listovanie stránkami. A to nespomíname venovania, ktoré im dávajú svojské čaro.

    Zberateľstvo a bibliofília

    Kapitolou samou o sebe sú bibliofili a milovníci vzácnych exemplárov či edícií. Tí majú radi knihy ešte viac pre ich formu, technické prevedenie či históriu než pre obsah ako taký. Vášnivo obdivujú každý detail – od použitých materiálov, cez typografiu až po vek. Knihu vnímajú ako artefakt. Mnohí z nich sú zberateľmi, ale nájdu sa aj takí, čo knihy berú ako investíciu podobne ako výtvarné diela. A niet sa čo čudovať. Tie najvzácnejšie kúsky majú nevyčísliteľnú hodnotu.

    Dekorácia interiérov

    No a ešte tu máme oveľa prozaickejších milovníkov kníh, pre ktorých je kniha niečo ako ozdoba do interiéru. Treba uznať, že keď uložíme knihy pekne na poličky domácej knižnice či na konferenčné stoly obývačiek, celý priestor hneď nadobudne inú atmosféru. Pôsobí priateľskejšie, útulnejšie, príjemnejšie. Asi ste už zaregistrovali, že knižkami čoraz častejšie dekorujú interiér aj mnohé kaviarne. Jednoducho preto, aby ste sa vďaka knihám cítili ako doma.

    Posted by Bohumil Adamčík @ 21:40

Comments are closed.