Spoločenský status je vo svojej podstate úplne nezmyselný, na iluzórnych a nestálych podmienkach postavený koncept. Niektorí ľudia z neho celý život bláznia a snažia sa o dosiahnutie dôležitého spoločenského statusu. Iní sa zas po celý život boja, že o neho prídu. Našťastie sú medzi nami aj takí, ktorí sa rozhodli túto smiešnu hru ignorovať a akékoľvek smiešne spoločenské statusy im nerobia ťažkú hlavu. Tí patria medzi tých najspokojnejších
Čo to vlastne spoločenský status je a kedy môžeme povedať že má človek dôležitý spoločenský status?
Nie je to vôbec zložité, závisí to od toho čo človek pre danú spoločnosť robí. Aká je jeho práca, respektíve iná dobrovoľnícka činnosť. V pomyslenej spoločnosti úplne všetkých ľudí majú významné spoločenské postavenie tí, ktorí robia prácu, ktorá väčšine ľudí príde ako dôležitá, respektíve výnimočná. Ľudia za tieto práce zvolili povolania ako doktor, psychológ, inžinier, architekt, ekonóm či právnik. Ľudia s obyčajnejšími prácami ako úradník, knihovník, predavač, upratovač už žiaľ nemajú podľa svojej vykonávanej práce tak vysoké sociálne postavenie ako tí vyššie vymenovaní.
Dáva to však logiku? Podľa mňa nie, akákoľvek práca, ktorá prináša nejaký úžitok je dôležitá a človek by za ňu mal cítiť určitý rešpekt, uznanie a vďačnosť od spoločnosti. Samozrejme môžeme sa rozprávať o tom, že vyliečiť človeka je dôležitejšie ako upiecť mu chleba ale uznajte, ako dlho by potom ten človek bez toho chleba (a iného jedla samozrejme) prežil… Samozrejme niektoré práce sú náročnejšie, fyzicky, psychicky, časovo či vzdelanostne a podľa svoje náročnosti by mali byť aj ohodnotené. Ale nemala by sa od toho vyvíjať hodnota človeka a teda ani jeho sociálne postavenie.
Zo spoločenského statusu niektorí ľudia naozaj bláznia a napríklad len preto aby si o nich druhí mysleli, že sa majú dobre nakupujú výlučne drahé biopotraviny. Nikdy by svoj dom nenechali zariadiť obyčajným sériovým nábytkom radšej si nedoprajú dovolenku a zariadia si byt designovým nábytkom Ekoma.
